IMPORTANT

utorok 10. apríla 2018



V priebehu posledných dní som sa od blogu trochu odmlčala. Spočiatku to bolo preto, lebo som na písanie článkov nemala čas, keďže som mala veľa práce s plánovaním narodeninovej oslavy. Ako počas každej pauzy od blogovania, ktorú som počas posledných dvoch či troch rokov mala, som zvažovala, či sa mi vôbec chce vrátiť späť. Už niekoľkokrát som spomínala, že sa cítim byť zaseknutá a bez inšpirácie, no myslím, že konečne som zistila, prečo sa neviem pohnúť ďalej.

Kedysi dávno môj blog pozostával z denníkov. Párkrát do týždňa som spísala všetky zaujímavé veci, čo sa mi stali; a počas nudnejších dní som pridávala to, čo sa mi páčilo - často to boli pesničky či koláže. No po prechode na strednú, a teda aj na blogspot, som už nechcela spisovať, koho som videla v autobuse a čo sme mali v škole na obed - začala som si viac uvedomovať, koľko ľudí sleduje môj blog a pravidelne sa naň vracia. To bola aj chvíľa, kedy som sa dostala k zahraničným blogerkám - a bola som ohúrená z toho, že si z koníčka vedeli vybudovať kariéru. Jedno mali tieto blogy spoločné - dievčatá nepísali o obede v škole.

A tak som si povedala, že aj ja denníčky odsuniem na vedľajšiu koľaj a začnem písať o iných - zaujímavejších veciach. Hoci prvé články na tomto blogu pozostávali ešte z playlistov a popisu môjho leta, postupne pribúdali recenzie na knihy, mesačný favority, až som písala o tipoch na vianočné darčeky a čo nosím v kabelke. Boli to síce také tuctové príspevky, ale vtedy ma to nesmierne bavilo.

No po roku ma to baviť prestalo. Do toho prišla maturita, prijímačky a sťahovanie, samé veľké zmeny, a ja som zrazu stratila viac než som bola pripravená. Stratila som svoju blogovaciu múzu, lebo ako vysokoškoláčka som už nechcela písať o svojich obľúbených YouTuberoch a wishlistoch, už sa to jednoducho nehodilo. No vedela som, že chcem s blogom naďalej pokračovať - a tak prišlo najťažšie obdobie. Obdobie silených príspevkov, ktoré síce možno vyzerali ako dobré, lebo som nad nimi strávila hodiny, ale boli totálne neosobné - písala som o pití vody a udržiavaní pozornosti, a aj keď ma veľmi tešili komentáre a kliknutia, musela som sa premáhať, aby som si reálne sadla za notebook a niečo napísala. Samej sebe som hovorila výhovorky - raz bolo už neskoro večer na písanie, inokedy zlé počasie na fotenie.

Až teraz som si uvedomila, kde som spravila chybu.

"Kedysi môj blog pozostával z denníkov." A čítanosť nebola takmer žiadna - sem-tam sa objavil nejaký komentár, no mne bolo úprimne jedno, koľko ľudí na blog klikne. Blog bol len pre mňa.
To šťastie, keď sa začali hrnúť čitatelia, neviem popísať, pretože som bola sama na seba hrdá, no zároveň som si začala viac uvedomovať, že blog už nie je len pre mňa. Na jednu stranu mi to bolo jedno - konečne sa mi akosi začalo moje blogovanie vyplácať, no na druhú stranu som vedela, že už nemôžem písať o hocičom. Bála som sa, že na blog narazia ľudia z môjho okolia a nájdu sa v mojich denníkoch, no hlavne som sa bála nenávistných komentárov na veci, ktoré som mala rada. A presne vtedy som začala písať viac všeobecné články - a dostala som sa od filmových recenzií až po Make Adult Tasks Fun.

Aby som uviedla všetko na správnu mieru - týmto nechcem povedať, že s blogom končím. Práve naopak.



Chcem opäť písať o tom, čo ma baví. Denníčky však nečakajte, lebo tie by už teraz nebavili písať ani mňa. No je tak veľa tém, ku ktorým sa chcem vyjadriť - a bez urážky, je mi jedno, čo si o tom budete myslieť. Samozrejme, že ma potešia vaše názory a komentáre, no ani náhodou tu nikoho nedržím - takže ak sa vám prestanú páčiť príspevky, ktoré budem písať, pokojne si blog odhláste z odberov.

Hoci som tridsiateho prvého decembra písala, aký bol rok 2017 nádherný, mám pocit, že som ho totálne premárnila. Nikam som sa neposunula, z dvadsiatich novoročných predsavzatí som splnila ledva osem (a to aj tak to boli tie najjednoduchšie). Celých tristošesťdesiat päť dní som strávila v mojej komfortnej zóne, na gauči, s notebookom, prezerajúc si Pinterest a snívajúc o dokonalom živote, pre ktorý som nebola ochotná urobiť nič.

Veľký kredit musím dať Lily (a opäť pripomeniem jej nový blog Svet podľa konvalinky), lebo len vďaka nej som sa definitívne rozhodla, že je na čase zmeniť veci, s ktorými nie som spokojná. Pevne verím, že tento krok nikto nebude brať ako kopírovanie - všetky zmeny, ktoré ma čakajú, sú veci, o ktorých premýšľam už mesiace, no len vďaka Lily som sa rozhodla vyjsť z mojej komfornej zóny a spraviť to, čo bude lepšie nielen pre mňa, ale hlavne pre planétu.

O témy ako zero waste, fair trade či cruelty free sa zaujímam už dlhšiu dobu. Všetky tieto pojmy sú mi plne známe a uvedomujem si ich dôležitosť. Sledujem ľudí, ktorí takýto životný štýl praktizujú, sú mi veľkou inšpiráciou a obdivujem ich za to. No aj napriek tomu sa nechávam strhnúť s davom, volím to, čo je jednoduchšie, a potom spolu s ostatnými čítam príspevky a pozerám videá o tom, aký obrovský je plastový ostrov uprostred oceánu a ako veľmi trpia ľudia či zvieratá za to, aby sme my mali pohodlie.

A toto je to, o čom chcem písať. Nie safe-played články, ktoré nikoho neurazia, nepobúria, a koniec-koncov nevyvolajú absolútne žiadnu emóciu či myšlienku. Nie. Chcem z tohto blogu spraviť miesto, kde budem zdieľať moje postrehy, moje tipy a rady, čo som sa naučila a zistila.



Chcem začať písať o zdravej kozmetike. O produktoch, ktoré používajú rastlinné zložky a o značkách, ktoré netestujú na zvieratách. Chcem sa viac zaujímať o to, ako si vyrobiť niektoré produkty doma. A zároveň s vami zdieľať moje názory, dávať vám vedieť, čo funguje a čo nie.

Chcem sa viac zaujímať o fair trade oblečenie - a tiež si vytvoriť capsule wardrobe na jednotlivé ročné obdobia, teda šatník obsahujúci len malý počet kúskov, ktoré budem nosiť a milovať.

Chcem prejsť na vegánstvo. Pred troma rokmi som definitívne prestala jesť mäso - a bolo to jedno z najlepších rozhodnutí, aké som kedy spravila. Priznávam, že vegánstva sa trochu obávam, pretože nejesť mäso je jedna vec a odstrániť všetky mliečne výrobky, med či vajcia druhá, no o tomto kroku premýšľam už dosť dlho na to, aby som to konečne skúsila. O celom tomto procese budem písať - a nielen o mojich nadobudnutých poznatkoch, ale keď vás to bude zaujímať, veľmi rada s vami budem zdieľať aj recepty.

Zero waste je ďalšia oblasť, ktorej by som sa chcela venovať. Aj pre mňa je to čosi obrovské a ťažko predstaviteľné - život bez smetia? No každý deň si uvedomujem, koľko vecí vyhodím do koša - a mne samej jej zo seba smutno. Bude to veľmi dlhý proces, ale o všetko, čo sa počas neho dozviem, s akými prekážkami budem musieť čeliť, sa s vami budem deliť.

Stále budem pridávať fotky z výletov, inšpiratívne koláže či Friday Faves - ale toto nie je to, na čom chcem A Stylish Bee stavať. Chcem, aby tento blog bol presne takým, aký by som ja chcela čítať - pretože mne osobne by veľmi pomohlo miesto, ktoré by ma navigovalo vo vytvorení zdravého životného štýlu, ktorý nesiaha na ľudské životy, zvieratá, no hlavne na životné prostredie.

No mojim cieľom nie je po nikom kričať a diktovať mu, čo má robiť - ak sa vám zmena typu článkov nepáči, naľavo môžete slobodne zrušiť sledovanie. Cieľom tohto blogu je zaznamenať moju cestu týmito zmenami, písať o tom, v čo verím - a je už len na vás, či si to prečítate alebo nie. Ja môžem len a len dúfať, že tí, ktorí majú našu planétu trošičku radi, si z nových príspevkov aspoň niečo odnesú - a ak si z desiatich prečítate jeden, a spravíte čo i len drobnú zmenu vo svojom živote, už len to ma poteší a budem vedieť, že to má zmysel.

Som pripravená a nadšená z tejto cesty.
A konečne mám chuť písať a viesť ďalej tento blog.
Hover over text to see English version!

4 komentáre

  1. To je supeeeer! Teším sa z toho a neviem sa dočkať takýchto príspevkov! 😊

    OdpovedaťOdstrániť
  2. I keď na blog v poslednej dobe neprispievam, sledujem kedy vyšli nové články od blogerov a potešila som sa, keď som videla po dlhšej dobe článok práve od teba. Prv som sa celom bála, o čom článok bude, ale po prečítaní vo mne zostal pocit radosti. Pocit radosti, že si sa konečne našla a zistila, čo ťa baví a o čom chceš písať - lebo sama veľmi dobre viem, aké to je ťažké. Ja som také niečo spravila už v októbri minulého roka a som so svojím blogom konečne spokojná. Lebo už to je moje miesto, s mojimi myšlienkami a úvahami. Zmenila som svoj blog na veľmi osobné miesto, čím na jednej strane riskujem, keďže je verejný a môže si ho čítať hocikto (aj moje okolie). Vlastne ono to tak moje okolie aj robí a z pozitívnych ohlasov sa teším a tie negatívne ignorujem. No i napriek všetkému zlému, všetkým rečiam, ktoré kolujú to robím a aj naďalej budem robiť s láskou. Týmto som ťa vlastne len chcela povzbudiť, aby si to nevzdala a nenechala sa negativitou ovplyvniť :)
    P.S.: Pri väčšej časti z tých tém som sa sama našla, lebo tiež sú to veci, ktorými sa poslednú dobu zaoberám a chcem sa im venovať či už v osobnom živote alebo na blogu. Takže sa na tie tvoje články neskutočne teším!

    THE EFFLORESCENCE GIRL

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Jediné, co mě po dočtení článku napadá je: Go girl! Obdivuji tvoji sebereflexi a jsem ráda, že jsi se rozhodla jít zkrátka... sama za sebou a tvořit podle sebe. To je ta nejlepší cesta. :) A jsem si jistá, že bude skvělá - protože už tě sleduji docela dost dlouho (možná opravdu od těch deníčků?), takže je mi jasné, že když se do toho pořádně pustíš, nemůže se ti to nepodařit. :)
    Kout Světa

    OdpovedaťOdstrániť
  4. niekedy potrebujeme čas nájsť svoj smer :) treba si dopriať čas... držím palce s novými témami, znie to super ;)

    Sabi z blogu Beautiful savage

    OdpovedaťOdstrániť

Latest Instagrams

© A STYLISH BEE. Design by FCD.