School, Dunkirk, Birthday and More

nedeľa 23. júla 2017



Nasľubovala som toho už veľa, no zatiaľ sa mi nepodarilo splniť takmer nič. Už niekoľkokrát som povedala, že začnem články pridávať pravidelne, že blog nebudem zanedbávať, no vydrží mi to týždeň a ja opäť spadnem do neznáma a nevidíte ma polovicu mesiaca.
Preto neviem, či má vôbec zmysel písať a nahovárať si, že počas prázdnin budú príspevky pribúdať pravidelne, pretože s veľkou pravdepodobnosťou nebudú. Ale to záleží - ako inak - odo mňa. Respektíve od toho, ako si zariadim voľný čas.
A toho je v poslednej dobe akosi málo. Nechcem opäť vyťahovať moje sťahovanie do Bratislavy a to, ako som dúfala, že budem mať kopec inšpirácie, pretože tu bývam už rok, tá inšpirácia by aj bola, no deje sa toho príliš veľa a ja jednoducho nestíham.

Hlavnou prioritou bola pre mňa v posledných mesiacoch škola.
Letný semester, a teda aj celý prvý ročník som ukončila celkom úspešne. Nad výsledkami si nerobím nejakú ťažkú hlavu, necítim potrebu si ísť pre áčka, mesiace nevychádzať z bytu a trepať do mozgu informácie, ktoré si už dva dni po skúške nebudem pamätať.
Mám jedno céčko, dve béčka a sedem áčok. A som maximálne spokojná.



Týždeň po začiatku mesiaca sme s Romanou oficiálne začali s... ani neviem, či to mám nazývať brigádou alebo prácou. Na jednu stranu je to len brigáda primárne na letné prázdniny, no je možné, že si nás nechajú až do konca kalendárneho roka; ale na druhú - robíme presne to, čo 'normálni' zamestnanci, máme rovnaký pracovný čas a viac-menej vykonávame rovnaké funkcie.

Ak by ste ma videli o pol desiatej večer, po štvordňovej smene, tak odo mňa nečakajte pekného slova, no okrem toho sa veľmi nesťažujem. Dni sa niekedy zdajú byť priam nekonečné, konca kraja nemá ani bolesť nôh, keďže jedenásť hodín státia si najviac odnesú práve dolné končatiny, no veľa som sa naučila - a to najmä o ľuďoch a o tom, že byť milý nič nestojí, poďakovanie je tiež zadarmo, to, že stojím za pokladňou ešte neznamená, že som 'menej' ako niektorí, a je dôležité vážiť si každú jednu prácu. A prosím, nebuďte tou osobou, ktorá po sebe zanechá neporiadok.
A nenechávajte veci v kabínke. A takisto sa nemusíte dotknúť úplne každého jedného kúsku oblečenia.


V stredu som spolu s Romanou bola na predpremiéru Dunkirk. Takmer dva roky čakania boli odrazu na konci a ja som sedela v kine, s popcornom a ľadovým čajom v ruke. A doteraz neviem vyjadriť svoje pocity, pretože aj slovo 'dokonalosť' nie je dostatočne vystihujúce.

Všetko od samotnej scény, ktorá bola neskutočne prepracovaná, cez obsadenie (musím spomenúť aj Harryho, lebo bol perfektný) až po detaily; jednoducho každá sekunda, každá scéna a každý záber boli skvelé. Ako som už mnohokrát spomínala, nie som človek, ktorý by ľahko obsedel pri dvojhodinovom filme, no mala som pocit, akoby Dunkirk mal len desať minút. Dialógy neboli potrebné, pretože človek mal pocit, že sa vojna odohráva okolo neho, a hoci som vedela, že sa britských vojakov napokon podarilo evakuovať, celý film som presedela v napätí. Druhá svetová vojna bola plná hrozných udalostí, katastrofických bitiek a krviprelievania, no takisto aj hrdinských činov jednoduchých ľudí, ktorí na svojich loďkách pomohli zachrániť cez 338 000 vojakov.



Nejaké konkrétne plány na tieto prázdniny nemám. Respektíve - pokiaľ by som nemala prácu, tak si voľno zariadim aj inak, no 'ničnerobenie' počas leta som si užila, keď som mala dvanásť, teraz je na čase využiť tieto tri mesiace nejako produktívnejšie.
Samozrejme, že sú veci alebo aktivity, ktoré by som chcela stihnúť, no uvidíme, ako ma pustí čas.


Dôvod, prečo sa ozývam práve dnes, je však úplne iný.
Dnes to sú presne tri roky, odkedy na tomto blogu pribudol úplne prvý článok. Mám pocit, akoby to bolo iba včera, no zároveň akoby som na bloggeri bola už odjakživa.
A mne neostáva nič iné, než sa vám všetkým opäť poďakovať.

Za všetko.
with love,
bee.
Hover over text to see English version!

4 komentáre

  1. Moc pěkný článek. Být tebou, tak kašlu na nějaké slibování, jak nám jako čtenářům tak sobě. Prostě piš, když se na to budeš cítit, udělá ti to radost nebo si najdeš čas. :) Jinak, taky pracuji za pokladnou, i když v cukrárně a úplně tě chápu. Občas koukám, jak se někdo chová nebo jakým způsobem se mnou mluví... Taky jsem zjistila, že i takhle "jednoduchá" práce není žádná sranda a chce to dost zodpovědnosti. Tak si užívej volna, ať už produktivně nebo lenošivě, jako by ti bylo znovu dvanáct. To je taky občas fajn. :)
    Young, wild and free

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Moc se mi líbí fotky u článku :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Pridávaj články ako sa ti to hodí a ako stíhaš a nestresuj sa tým zbytočne, keď nestíhaš (aj keď viem, že to je ťažké, pretože ja som z toho vždy sad, keď vynechám článok). Prvý ročník si zvládla skvelo! Dunkirk si určite pozriem tiež :) A všetko najlepšie k blogovým narodeninám ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Na Dunkirk som bola v kine akurát včera aj so sestrou a film bol úžasný - dosť silný (najmä pre mňa ako študentku histórie) ... čo sa týka tej školy, ja som jej mala plnú hlavu tak ako ty a ani mne nešlo o známky. Povedala som si, že sa kvôli tomu nebudem znervózňovať a snažila som sa hlavne v zimnom semestri (kvôli výsledkom pre výberové konanie na Erasmus). :) Prázdniny si užívam - veľmi aktívne - stále sa niečo nájde a mne to tak zatiaľ vyhovuje. Do robotky chodím aj ja, po dlhom čase som si našla fakt úžasnú brigádu, kde som už 9 mesiacov, čo je zatiaľ najdlhšie trvajúca brigáda v jednej firme, haha :)
    Caroline

    OdpovedaťOdstrániť

Latest Instagrams

© A STYLISH BEE. Design by FCD.