Will You Ever Be Mine?

sobota 21. februára 2015

Jeden z tých viac-menej oddychových a prednastavených článkov, pretože keď toto čítate, behám niekde s KornyRomanou po Bratislave.
Toto čudo som písala v škole na matematikeobčianke, kedy mi nutnosť písať nedovolila sústrediť sa na výklad.


Sedel oproti nej. Modrými očami, ktoré na ňom tak zbožňovala, sa zamyslene díval von oknom. Svoje hlboké, priezračne čisté studničky do duše mal upreté kdesi do diaľky, no pohľadom neskenoval budovy a ľudí na ulici - z toho zamyslenia, ktoré v tých malých nebách videla vedela, že o čomsi hlboko premýšľa. Spodnú peru mal vtiahnutú medzi zubami a ona mala obrovskú chuť sa k nemu nakloniť a ten ružový - teraz na mieste, kde sa doň zabárali zuby mierne sčervenalý, na pohľad nepredstaviteľne mäkký vankúšik potiahnuť, uvoľniť ho a tým ho prinúť prestať robiť jeden z jeho najväčších zlozvykov.
Dlhými prstami si prehrabol svetlé vlasy a jej sa na pár sekúnd zastavilo srdce. Dotýkanie sa jeho jemných vlasov bolo pre ňu ako droga, ktorej sa jej však veľa nedostávalo - len málokedy sa jej naskytla chvíľa, kedy si cez ne prešla i ona. Milovala, ako ich nosil učesané na stranu - pôsobili neupravene, no vedela, že i tak strávil ráno pred zrkadlom nekrátku chvíľu. A to nielen upravovaním vlasov - obliekal sa ležérne a pohodlne, no dával si deň čo deň pozor na to, aby vyzeral dobre a upravene. Hoci mal na sebe teraz len hrubú bundu, aby mu nebola zima, detailne si pamätala, čo mal pod ňou - sivú košeľu, v ktorej vyzeral nenútene a uvoľnene; látka mu obopínala bicepsy, na ktorých v poslednej dobe vo voľnom čase tak vytrvalo pracoval. Mnoho ľudí si túto malú zmenu ešte nevšimlo, no ona už po týždni vedela, že sa na ňom čosi zmenilo. Vždy pozorne sledovala, čo robil, všímala si každý jeho pohyb, každú reakciu, každú zmenu nálady, každé gesto.
Odrazu otočil hlavu a pozrel sa na ňu - modré oči našli tie jej a ona zadržala dych dúfajúc, že si nevšimol to, že na neho posledných pár minút nepretržite zíza. Jeho pery sa však roztiahli do úsmevu, v očiach mal to príjemné teplo, na čo si ona uľavene oddýchla.
"Tak sa maj," povedal potichu, no zvuk jeho hlasu jej v ušiach rezonoval ešte pár sekúnd. Keď si v hlave znova prešla to, čo povedal, zamračila sa. Zmätene otvorila ústa chystajúc sa opýtať sa ho, čo tým myslel, ale on ju predbehol. Naklonil sa cez ten malý priestor medzi nimi, rukou na stotinu sekundy pohladil jej koleno a postavil sa. Nestihla ani žmurknúť a on už vychádzal z autobusu von, predieral sa medzi ľudí a sneh na druhú stranu ulice. Sklamane vydýchla a oknom sledovala, ako ho jeden z jeho kamarátov potľapkal po pleci a spoločne sa na niečom zasmiali.
Skrehnutými prstami prešla po mieste na nohe, kde ešte stále cítila jeho teplú ruku a priam spaľujúci dotyk a vedela, že on nikdy nebude jej.

with all love.
bee.
twitter | tumblr | instagram | ask | bloglovin

5 komentárov

  1. Naozaj super! :) bude to mať aj pokračovanie?
    Uzi si s babami Bratislavu a určite pridaj aj nejaké fotky!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nádherné. Teraz neviem, či to je len príbeh, alebo "ona" je vlastne ty. :) ale je to krásne.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Užite si to v BA:))
    naozaj si znova zachytila situáciu v ktorej som sa myslím nie raz ocitla. síce nie v konkrétnej, ale viem ktorý pocit opisujes.
    znova krásne napísané ako inak!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Pre mňa bude (a už je) droga čítanie tvojich príbehov. Takýto štýl písania sa mi strašne páči! :)
    Uži si to v BA.
    DominicaLand

    OdpovedaťOdstrániť
  5. BEEEEEEE

    Nejdřív začnu tím, že ten zatracenej design je naprosto dokonalej a normálně je z tebe profesionální blogerka :D :D Nevím, jak to děláš, ale je to prostě nádhera.

    Pak řeknu, jak sakra těžce se mi tady komentuje :D Asi bych si měla udělat blogspot :'D

    A. K článku. Napiš sakra knížku. Je mi jedno jakou, jakoukoliv, jakýkoliv téma, nezáleží na tom, hlavně, ať je to napsaný tebou. Přidáváš články tak často a i přesto jsou tak nádherný a promyšlený. Miluju takovejhle styl psaní a tu realitu v tomhle "příběhu". Ne jenom, že něco takovýho prožívám každej den (až na to, že spolu nejezdíme v buse a neusmívá se na mě, jenom mě párkrát za měsíc pozdraví na chodbě :D), ale je to i tak dokonale popsaný, že to prostě nejde si nepředstavit. Prostě tě miluju. Peace.

    OdpovedaťOdstrániť

Latest Instagrams

© A STYLISH BEE. Design by FCD.