You’re The Shining Distraction That Makes Me Fly

štvrtok 22. januára 2015

Neviem sa pohnúť. Cítim sa, akoby som bola niekde zaseknutá, akoby som sa topila v oceáne, z ktorého sa nedá vyplávať von, nevidím na breh, čosi ma ťahá dole a mne dochádza dych. Všade okolo mňa prechádzajú ľudia na loďkách, podaktorí sa mi i snažia podať pomocnú ruku, ale nikto ma nevie vytiahnuť k sebe, do bezpečia. Som v tom všetkom sama.
Noc čo noc zaspávam až po polnoci. Neviem zaspať skôr. Snažím sa cez deň stihnúť množstvo vecí, vyťažiť z tých dvadsiatich štyroch hodín čo najviac. A keď si už konečne ľahnem, snažím sa čítať, pretože deň, kedy sa nedostanem ku knihe, je pre mňa premrhaný, alebo to si aspoň myslí tá časť zo mňa, ktorá si dala záväzok, že každý týždeň v tomto roku prečítam jednu knihu. No i keď už nevládzem čítať a neviem sa sústrediť, prichádza na rad Twitter či Tumblr. Musím sa najprv dočista vyžmýkať pred tým, než odložím mobil a zavriem oči. Neviem zaspať. Neviem sa nesústrediť na hlasy v mojej hlave, ktoré mi pripomínajú, čo všetko som neurobila, čo som urobila zle, v čom som spravila chyby.


Potrebujem sa nadýchnuť. Hoci je posledný týždeň v škole celkom v pohode, i tak ma to nejakým spôsobom ničí. Stále nemám uzatvorenú známku z občianskej náuky, zajtra píšeme písomku, no viem, že by som sa mala prinútiť do učenia, potrebujem dostať jednotku, ďalšiu dvojku mi už do môjho – i tak pridlhého – zoznamu dvojok netreba. Znova som na čísle tri. Fyzika, slovenčina, nemčina. Nejakej mojej časti je to jedno, fyziku hneď po skončení tretieho ročníka spálim, nemčinu neznášam a slovenčina spolu s Naďou sa mi hnusia; ale i tak viem, že to mohlo byť lepšie. Ten malý hlások v mojej hlave mi to tiež každú chvíľu pripomína. Mám na viac.
Neviem ľuďom povedať nie. Preto chodím na dramák mladším skupinám, aby som pomohla učiteľke s režírovaním predstavenia; ostávam na prednese o pol hodiny dlhšie, aby som čítala druhú postavu v dialógoch štvrtáčke, ktorá sa chystá na výšku na herectvo; z brigády odchádzam o siedmej, lebo triedim papiere a vybavujem reklamácie až do zbláznenia; pomáham mojim sestrám s ich úlohami, ktoré nevedia, pretože mi trhá srdce, ako sa nad tým trápia; opravuje príbehy snáď za všetkých; robím projekty, pretože niektorí moji spolužiaci berú všetko na príliš ľahkú váhu.
A nevládzem. Nie je toho veľa. Je toho príliš veľa. Viem, nemala by som sa nad všetkým tak stresovať, viem, že v živote budú i horšie veci, že musím trochu povoliť. Ale nedokážem to. Neviem len tak položiť veci z rúk, neviem prestať, kým nebudem vidieť, že to nie je na sto percent. A potom to zdvihnem znova, lebo s tým nebudem spokojná. Neviem sa zastaviť, dokiaľ zo seba nedám všetko, dokiaľ nesiahnem na svoje dno.
Potrebujem pauzu. Preto sa tak teším na výlet do Bratislavy s mojimi spolužiačkami. Ale cítim sa zle, že sa teším, pretože je tu stále milión vecí, ktoré sa môžu pokaziť. Znova sa ozýva ten hlások v mojej hlave, neprestáva opakovať, že všetko zničím, že nič nevyjde. Ten dvojdňový výlet je jediné, čo ma stále drží na nohách. Čo je zlé, fakt zlé.
Asi... to fakt chce menšiu prestávku.

with all love.
bee.
facebook | twitter | tumblr | instagram | ask | bloglovin

9 komentárov

  1. Viem cca o čom hovoríš. Niekedy je toho veľa. Niekedy proste človek má pocit, že si nedokáže vydýchnuť a povedať si, že áno konečne mám chvíľku pre seba a môžem si robiť čo chcem. Si ešte mladá. Mala by si si užívať, a síce je pekné to všetko čo robíš pre svoje sestry a spolužiakov, nemôžeš zabúdať na seba a to, čo ťa robí šťastnou. Musíš myslieť na to, že nie vždy sa musíš prispôsobovať okoliu. Nikdy nepôjde všetko podľa našich predstáv aj kebyže veľmi chceme. Jeden deň nám ponúka 24 hodín, z ktorých max 8/9 /ako kto/ spíme. Potom prídu na rad naše povinnosti. Minule mi kamarátka povedala, že neznáša, že všetko má hranicu. Že deň musí mať presne 24 hodín, že písomku sa musíme naučiť do toho a toho dňa, Všetko má svoj čas a všetko je stanovené. Čo nás vracia k myšlienke, že sme nestihli spraviť veci, ktoré sme mali spraviť na presne určený čas. Bez toho časového limitu by boli možno ľudia ešte viac leniví a nič by nespravili to je pravda. Ale aj napriek tomu, nás ten čas stále tlačí. Sme v strese a tak ďalej. Čo nie je dobré.
    Rob to, čo ti prináša radosť. Sprav si v hlave zoznam vecí a sprav ich čo najefektívnejšie ako len vieš. Učenie je niekedy zložité to verím. Ale nie vždy ide všetko hladko. O pár rokov si možno povieš, že chceš naspäť to všetko. Robíš dobré a štedré veci, ale ako som už povedala, musíš predsa myslieť aj na seba, musíš si predstaviť, či by také niečo spravil pre teba niekto iný. Hej aj ja sa niekedy riadim tým, že správaj sa k ľuďom tak, ako by si chcela aby sa správali k tebe. Je to pravda, ale má to svoj háčik. Ak niečo robíš len preto, aby si spravila niečo dobré a pritom ti to spôsobuje určite ťažkosti nie je v celku dobré. Neviem, či to proste chápeš, ale hádam áno. Je možné, že toto je len také obdobie, kedy máš pocit, že všetko je akosi zle. Ale keď to trvá už dlhšie, tak rozhodne sprav niečo preto, aby sa to nejakým spôsobom zmenilo, pretože takto nebudeš robiť niečo, čo ťa baví. Akurát možno ty pomôžeš k šťastiu niekoho iného, čo je veľmi pekné, ale kde ostáva tvoje šťastie?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Snažím sa. Ale bojím sa, že ak ľuďom poviem nie, tak sa na mňa budú hnevať a podobne. Nie je to dobré, viem... Ale ďakujem. Musím sa naučiť ukázať ľuďom, že niečo potrebujú spraviť i sami - lenže mnohí si už zvykli všetko hádzať na mňa. Predsa len, je jednoduchšie hodiť robenie polročnej práce na človeka, ktorí to isto iste spraví, lebo nebude môcť zaspať s pocitom, že to nie je hotové, a potom mu doniesť čokoládu so slovami "tak diki", než niečo spraviť i sám... Ale už skutočne nevládzem a musím sa naučiť brať si čas i len pre seba :)
      beelievin.blogspot.com

      Odstrániť
  2. Přesně znám to, když máš věcí nad hlavu a snažíš se je všechny stihnout. Ale já většinou potom lehnu do postele a do rána se nezvednu.
    Možná by ti trochu pomohlo, kdyby sis to všechno naplánovala a plnila to, ale lehko se to řekne, těžko dodrží. Za zkoušku by to ale stálo. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Snažím sa si veci plánovať, dávať do poradia to, čo je najnevyhnutnejšie až po veci, ktoré tak nesúria. Ale i tak mám toho počas jedného dňa až-až...
      beelievin.blogspot.com

      Odstrániť
  3. Wow, jsi aktivní! Na jednu stranu je to dobře, dělat věci na stoprocent. Já taková nejsem. Věci flákám, beru na lehkou váhu, nedokončuju, neúčastním se věcí, NE říkám častěji, než ano...
    Ale zase je třeba vážně vypnout :) Upřímně doufám, že tě jednou za tu ruku někdo čapne, že se nadechneš krásnýho čerstvýho oceánskýho vzduchu :) <3
    A z Prešova žádnou nemám! :D A moc ráda jí uvítám :) (A počkej si na další člán! :D Bude o pohlednicích!)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Joooj ty moja bebuška krásna :-* tento článok sa tak nádherne začínal, smutne, ale tak nádherne smutne. a mrzí ma že sa tak cítiš, aj ja sa tak často cítim, takže viem, aké je to...nariť všetko. :/ neviem, možno nám ostáva len doplávať ku brehu a vyliezť z vody von...hm :)
    toto hektické obdobie čo prežívaš má ale aj svoje plusy, napríklad nemáš kedy rozmýšľať - neviem ako ty, ale ja keď nemám čo na robote, tak väčšinou skončím s depkou, pretože všetko až príliš rozanalyzujem :D
    a kniha za týždeň sa mi zdá mega nereálna :D podľa mňa kniha za mesiac úplne stačí ;) ale veď hlavne že čítaš keď máš čas a chuť, to úplne stačí :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja rozmýšľam po nociach. Okolo polnoci som jediná hore, s hlavou plnou myšlienok, ktoré mi nedajú spávať :)
      beelievin.blogspot.com

      Odstrániť
  5. Každý týždeň prečítať knihu? Pri všetkých povinnostiach sa to nedá. Pozri, ja som si dala každý mesiac a aha, ešte som tento mesiac nečítala. Každý robí chyby, tie chyby sú na to, aby sme sa z nich poučili.
    Občianska, huh. My máme takého ťuťka, takže sa nečudujem, že mám jednotku. Ale dúfam, že ti to dobre dopadlo. Sama si mi písala, že známky nie sú dôležité, navyše na výpise. Tri dvojky, je tam toho. Vieš čo by som ja za to dala? Si prospela s vyznamenaním. A na vysokej škole sa ti budú pozerať len na maturitu + maximálne na predmety, ktoré sú pre školu potrebné. Ja z tých tvojich troch dvojok -predmetovo- budeme mať spoločnú iba slovenčinu.
    Zažiješ počas dňa toho veľa, ja mám veľmi nudný deň. Je milé, že chceš každému pomáhať, hlavne svojim sestrám. Ale mysli v prom rade na seba, pretože sa budeš prepínať. A potom sa z toho zblázniš. Nie tak úplne, ale budeš na dne. Ale dúfam, že to zvládneš. Máš rodinu, venuj sa najmä jej. Ale neprepínaj sa.
    Uvidíš so spolužiakmi si oddýchneš. Ale musím vypnúť. Ja nič nerobím na sto percent, a čo sa školy týka, všetko na 50%. Nič sa nedá spraviť na plných sto percent, iba podať zo seba ten najlepší výkon.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja za tento mesiac čítam už šiestu knihu a i tak sa cítim, že som dosť pozadu, neviem prečo :D Ale je tak veľa kníh, ktoré si chcem prečítať a pri jednej za mesiac by som to nestihla ani do smrti, môj zoznam na čítanie je neskutočne dlhý :)
      beelievin.blogspot.com

      Odstrániť

Latest Instagrams

© A STYLISH BEE. Design by FCD.