Two Thousand And Fourteen

streda 31. decembra 2014


Wow.
Posledný článok tohto roku. Posledný deň tohto roku.
Neviem, či som jediná, ktorej sa to zdá, ale mám pocit, že čím som staršia, tým rýchlejšie mi roky ubiehajú. Len prednedávnom som na ešte starom blogu písala moje želania do roku 2014 a teraz je už koniec.

Bol to dlhý rok. A zároveň akosi krátky. Zbehol rýchlo, no predsa len bol plný momentov, ktoré mi vyrazili dych - či už v dobrom alebo zlom slova zmysle -, bol nepredvídateľný, prekvapujúci, napínavý, s množstvom chvíľ, ktoré ma nútili smiať sa i plakať.

Úprimne, nechce sa mi veľmi vypisovať, čo všetko som v tomto roku zažila, rozpisovať mesiac po mesiaci. Určite to o niekoľko rokov oľutujem a budem sa zo to nenávidieť, keďže keď sa budem chcieť niekedy vrátiť k článku, kde by bolo všetko zosumarizované, žiaden nebude.
Každopádne to bol ďalší rok, ktorý sa takmer celý točil okolo školy. Ale to je to, čo teraz robím – učím sa, študujem, tlačím do mozgu vzorce a poučky, ktoré i tak zabudnem. Počas prvej polovice roku som bola ešte v druhom ročníku, ktorý bol pomerne schopný, teraz som tretiačka na gymnáziu a niekedy mám chuť všetky moje učebnice zapáliť a definitívne sa na to vykašľať. Je toho veľa.
Avšak odhliadnuc od toho zlého, počas tohto roka sme sa s mojimi spolužiakmi znova o čosi zblížili. Budem sa opakovať, no milujem, aká sme trieda, ako sme si všetci sadli, ako si rozumieme a neskutočne všetkým prajem, aby ich tiež obklopovali ľudia, akí sú pri mne, pretože práve moji dvadsiati ôsmi spolužiaci sú to, čo ma každé ráno núti vstať z postele, sú tí, vďaka ktorým sa toľko smejem, vďaka ktorým je môj život krajší, veselší, lepší. Všetkých ich nekonečne zbožňujem a som im vďačná za všetky dlhé dni v škole, ktoré mi spríjemňujú, za všetky oslavy, posedenia pri čaji, horúcej čokoláde, káve, zmrzline či koláči, na ktorých mi od smiechu až tiekli slzy, za všetko.

Takisto mám pocit, že počas tohto roku som sa znova akosi zblížila s rodinou. Čím ďalej, tým viac si začínam uvedomovať, že onedlho príde zlom a ja sa odsťahujem a nebudem ich už deň čo deň vidieť, nebudem chodiť každý víkend k mojej babke, nebudem po večeroch sedávať na posteli a rozprávať sa s mojimi sestrami, nebudem písať mojim rodičom esemesky, že som preč z bytu a že sa vrátim posledným autobusom. Plánujem ísť na vysokú niekde ďalej, nechcem študovať v Prešove a určite tu nechcem bývať – je to pre mňa príliš malé mesto, nedostačujúce.
No počas tohto roka – a najmä počas leta, kedy sme boli na dovolenke v Chorvátsku celá rodina zo strany mojej mum – sme sa akosi zblížili, našli k sebe znova cestu. Neviem to veľmi vysvetliť, no vzťahy medzi nami sa upevnili. A som za to veľmi rada, pretože počas tých dvoch týždňov som si uvedomila, ako veľmi milujem svoju rodinu, a i keď mi niekedy poriadne lezú na nervy a často ma delí vážne málo od toho, aby som si zbalila veci a vypadla alebo niekomu čosi otrieskala o hlavu; ani jedného člena by som za nič na svete nevymenila.

Bol to rok, kedy som znova čosi zmenila i na sebe. Stále hľadám a zisťujem kto som čo vlastne od života chcem, no mám pocit, že čím som ďalej, tým je moja cesta jasnejšia. Mám len jediný cieľ, a to byť šťastná a snažím sa za ním kráčať.
No počas toho roka som spravila - možno na prvý pohľad malé, no pre mňa veľmi výrazné zmeny. Nebudem to tu všetko vypisovať, no myslím, že môžem povedať, že som na seba celkom hrdá. Nechcem sa zmeniť úplne, no odstraňovaním zlozvykov sa učím mať rada samú seba. A to je to, čo chcem dosiahnuť.

Som rada, čo všetko sa udialo v tomto roku. Boli to veci horšie i lepšie, smutnejšie i veselšie, no bez nich by to nebol život, bez nich by som to nebola ja. Spravila som chyby, mnohokrát som sa potkla a spadla. Ale kráčam ďalej, nevzdávam sa.
A verím, že to isté robíte i vy. Že po každom páde znova vstávate na nohy a idete dopredu. Hoci sa v niektorých momentoch zdá, že je to už absolútny koniec, že už zrazu nič nemá zmysel, nie je to tak. Po búrke vždy vyjde slnko. Vždy. Nech už je situácia akákoľvek, všetko sa deje z nejakého dôvodu a i keď ho v onen moment nevidíme, príde deň, kedy si uvedomíme, že to, čo sa stalo, sa stať malo.
Dúfam, že tento rok bol pre vás dobrý a úspešný, že ste sa niečo nové naučili, čosi získali; no ešte viac dúfam v to, že ďalší rok bude ešte lepší.
Mám vás všetkých veľmi rada. Ďakujem mojim dievčatkám, ktoré tu vždy sú, keď ich potrebujem, ktoré ma vždy podržia, ktorých blogy dennodenne kontrolujem a vždy sa teším, keď čosi nové pridajú, no na tvári mi vyčaria ešte väčší úsmev vtedy, keď vidím ich milé a povzbudivé slová na konci články, ich názory a hoci som ich nikdy nestretla, zbožňujem ich; no veľká vďaka patrí i tým, ktorí sa tu zastavili hoci i raz, ktorí za sebou zanechali jedno či dve slová v podobe komentára, i tým, o ktorých možno ani neviem, no tento blog i tak navštevujú.
Ďakujem. Za všetko.

with all the love.
bee.
facebook | twitter | tumblr | instagram | ask | bloglovin

5 komentárov

  1. Posledný odstavec je úplne najkrajší, vyčaril mi úsmev na tvári. Tiež ti želám ešte raz všetko krásne no nového roku. Nech sa ti splní všetko krásne a uzi si dnešok :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Takže beelievin?
    Neviem možno máš pravdu, že čím sme starší, tak idú tie roky rýchlejšie. Mne až do marca išiel tento rok najpomalšie ako to len šlo, ale potom som si ani neuvedomila a bol tu december.
    Prajem ti, aby ste takýto kolektív boli navždy, aby ste aj pri vašich stretnutiach po skončení gymnázia boli stále takí ako teraz- výborný kolektív.
    Ani nevieš ako ti rozumiem to s rodinou. Lenže ja to mám tak len s bratom. Odkedy je na vysokej (aby nebolo málo, tak musel ísť až do Brna -_-) ja, som k nemu môj pohľad zmenila. Ľúbim ho nadovšetko a každú chvíľu, keď je doma si vážim. Veď aj dnes či včera, keď sme tancovali na XBOX. Bola som rada, že spolu trávime čas. A viac som sa sústredila na to s kým to hrám, než čo hrám. <3
    Aj ja som sa tento rok zmenila, či už stratou siedmich kilogramov alebo vnímania. Tento rok mi ukázal pravdu, veľa pravdy. No po septembri si vážim jednu dôležitú osobu v mojom živote, moju BFF a aj keď je "len" netBFF ona je Briliant Friend Forever a nie Best Friend Forever. Zobrala si to najcennejšie čo mám, môj život do svojich rúk. Za čo jej veľmi ďakujem.
    No tento rok mi aj ukázal aká som zamilovaná do jedného herca, len ja ho nevnímam iba ako herca, ale ako človeka a pre mňa i "Boha", ktorý ma drží nad vodou. <3
    Aj ja ďakujem tebe za všetky komentáre čo si mi dala, za to ako si ma mnohokrát podržala a vyčarila si mi úsmev na tvári. Bee. ďakujem.

    A hej 17-stka ma zmenila. :D

    Na záver ti prajem Šťastný Nový rok plný zdravia, šťastia, lásky, chvíľ s rodinou, spolužiakmi, úspechov. Držím ti palce vo všetkom.

    Tiež som zhrnula svoj rok na blogu http://lionempire.blog.cz.

    Dária zajtra už na blogspote (ak klikneš už by ťa to tam malo dať) :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Velmi pěkný článek .)

    Přeji ti do nového roku 2015 jen to nejlepší :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Úžasný článok! <3 Dosť s tebou súhlasím o tom, ako rýchlo ten čas uteká, čím sme starší. No niekedy, keď mám zlý deň som rada, že ten čas ide tak rýchlo (aj keď väčšinou vtedy mám pocit, že ten deň snáď nikdy neskončí!).
    Nedávno som sa rozprávala s kamarátkou, ktorá je tiež tretiačka na gymnáziu a hovorila, že toho má tiež hrozne veľa.. Už aby som sa začala báť tretieho ročníka :D
    A na záver ti chcem popriať všetko dobré do Nového roku! :) Nech je oveľa lepší ako bol tento.

    OdpovedaťOdstrániť

Latest Instagrams

© A STYLISH BEE. Design by FCD.