All I Can Say Is That I'm Sorry

pondelok 6. októbra 2014

Celé to uteká neskutočne rýchlo.
V prvom rade sa veľmi preveľmi ospravedlňujem za moju takmer absolútne neaktivitu. Viem, sú to viac-menej hlúpe výhovorky, ale povedať, že je to všetko kvôli škole, je viac než len pravda.
Nezastavili sme sa už dva celé týždne. Predminulý týždeň sme písali pomerne veľké množstvo písomiek a následne sme dúfali, že budeme mať už aspoň na pár dní pokoj, no posledné septembrové a prvé októbrové dni boli rovnako strašné.
Akosi príliš som si totiž zvykla nato, že som sa počas prvého a druhého ročníka na gymnáziu až tak veľmi neučila. Každý deň som vytiahla učebnice až k večeru, kedy som v priebehu desiatich minút napísala jednu, najviac dve domáce úlohy a mala som pokoj.
Teraz však sedím denne pri knihách aspoň hodinu. Niekedy až dve – záleží od toho, koľko máme úloh a koľko písomiek píšeme nasledujúci deň. Celkovo som už dosť unavená zo školy, z dramatického a teraz ešte aj z brigády – nerobím síce rovno s ľuďmi, ale pomáham s papiermi a podobne, ale stačí mi len počuť, čo všetko sa deje hneď vedľa mňa a nie je to sranda. Nie som tam veľmi dlho, to nie, ale keď končím školu o tretej a domov prídem až o pol šiestej, je to dosť.

 


Mrzí ma to. Vážne som dúfala, že s týmto blogom príde i nová dávka nápadov a článkov, ktoré vás budú zaujímať, ale momentálne sú len v štádiu, kedy sedia v mojej hlave. Chcela som začať niečo písať už včera alebo predvčerom, avšak – učila som sa. Prakticky od piatku večera. Znie to šialene, keďže víkend má byť nato, aby si človek oddýchol, ale neviem, čo by som robila, keby som nezačala už vtedy. V sobotu som ležala v posteli až do dvanástej a bol to prvý moment, kedy som sa poriadne vyspala za celý týždeň. Pri knihách som bola až takmer do večera, keďže v nedeľu sme šli preč.

V nedeľu bol v Košiaciach Medzinárodný maratón mieru. Normálne by sme naň asi nešli, no polmaratónu na trati dvadsiatich kilometrov sa zúčastnil i môj ujo. Tým pádom tam šla aj moja teta s bratrancom a aby sme si celá rodinka urobili nejaký menší a nenáročný výlet a aby sme na chvíľu vypadli z Prešova, šli sme aj my.
Začínalo to celé o deviatej, no museli sme vyraziť skôr, aby sme sa tam vôbec dostali a našli nejaké miesto na zaparkovanie, z čoho sa po čase vykľul dosť veľký problém a blúdením medzi bytovkami sme strávili asi polhodinu.
Preto sme štart nestihli, a len čo sme dorazili k Auparku, vybrali sme sa hľadať moju tetu, ktorá sa aj s drobcom medzičasom vybrala viac do centra mesta.
Priemerný čas dobehnutia do cieľa v polmaratóne je okolo hodiny a pol, takže sme mali dosť veľa času nato, aby sme sa prešli po Košiciach, zastavili sa aj na káve a čaji a porozprávali sa.
Už čosi rýchlejším tempom sme sa vybrali späť k Auparku, kde sa polmaratón končil a všetci sme zbystreným zrakom začali hľadať môjho uja. Nakoniec to skončilo tak, že sa ho vybrala nájsť moja teta, ktorá si však pri nás nechala mobil, tak sa ich oboch vybral hľadať môj dad, medzitým sa môj ujo vrátil sám s tým, že nás všetkých hľadá už pol hodiny. Vrátil sa môj dad, no potom sa otočil a začal zháňať moju tetu, ktorá sa tiež potom objavila a pár minút po nej sme už boli definitívne všetci spolu.
Na obed sme skočili do Optimy, kde sme ešte asi tri hodiny prechádzali obchody a prešli si i LEGO výstavu. Na ceste naspäť domov som bola prinútená vytrhnúť sa z tohto viac-menej bezstarostného sveta bez školy a musela sa učiť geografiu, ktorá dopadla, mimochodom, otrasne.

 

Keďže verím, že tento týždeň už pôjde v o čosi uvoľnenejšej a pokojnejšej atmosfére, pokúsim sa nájsť si čas a zoberiem von fotoaparát, pofotím všetko, čo potrebujem a seriózne si sadnem za notebook a napíšem všetko, čo chcem.
Máte aj vy tak náročné dni v škole alebo si užívate jeseň plnými dúškami?

with all the love.
bee.
facebook | twitter | tumblr | instagram | ask | bloglovin

10 komentárov

  1. My máme v škole to isté.. odkedy nám pribudli semináre, nerobím nič iné, než sa učím. Teraz je to ale trocha kľudnejšie, keďže veľa ľudí nám chýba a včšinu písomiek profesori odkladajú, no my sa ich aj tak dočkáme... :-P

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Škola. Človek by si myslel, že na výške je to už pohoda. Nie je. Ja buď som unavená, lenivá alebo nestihám nič a najlepšie všetko dokopy.
    Snáď už trochu povolia tie písomky u vás :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tiež to poznám, hrozne veľa úloh a na nič potom nie je čas :/ Snáď je to len začiatok a postupne sa to zmení (hah, ako si fandím :D)
    Fotky sú super! :) Máš odvážneho uja, že sa na niečo takéto dal :D Môjho by som si nevedala predstaviť bežať polmaratón :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. V podstate ma to dosť prekvapuje a je to pre mňa nezvyk, že tu nie sú články. Pretože na blog.cz si pridávala, ale tam je zase dobré to, že sa dajú uložiť články do rozepsaných a potom pri chvíľočke času ho zverejniť, alebo ešte lepšie- prednastaviť ho. Neviem či má takú funkciu aj blogspot, asi nie.
    Je zvláštnosťou, že bee. , ktorá písala denníky o škole, ako dostávala jednotku za jednotkou, reči o Bohušovi sa teraz učí. :D Počas týždňa si ťa niekedy predstavujem ako sa učíš a premýšľam akú asi známku si dostala a čo vám urobil zase Bohuš. :D Začínam sa tretieho ročníka aj trošku báť, pretože od bloggerov sa tu dozvedám, že sa len učia a učia.
    Ja sa teraz práveže učím menej ako v prvom ročníku a mám lepšie známky (v priemere) ako predtým.
    Držím palce v škole a snáď tu budú články.

    Ešte k tvojmu komentáru u mňa na blogu. Alex bol síce super kamarát a sused oproti, nezažila som s ním toho toľko ako so Samom. Pretože so Samom som si priateľstvo vážila, vídali sme sa len v škole a neskôr na výtvarnej v ZUŠ. Boli sme starší, preto som si to asi viac uvedomovala.

    (http://lionempire.blog.cz)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dajú sa články uložiť a prednastaviť i na blogspote, ale mojim problémom je to, že ani nemám čo uložiť, keďže nemám čas písať :D
      Druhý ročník bol vážne v pohode a oproti tomu, čo zažívame teraz, to bolo nič :D

      Odstrániť
  5. Myslím, že omlouvat se za to, že toho máš ve škole moc není potřeba:) Každý zažije náročnější a lehčí týdny ve školním roce a hold, škola je prostě víc než blog takže myslím, že to všichni chápeme:) Jinak to musel být skvělý den. Ta LEGO výstava musela být moc pěkná:)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ja to mám v škole také "komplikované" sú dni, kedy sa musím učiť doslova na každú jednu hodinu a sú dni, kedy nemám nič. ale v poslednom čase sa snažím viac dávať pozor na hodinách / nemyslím to tak, že vyrušujem, ale veľakrát rozmýšľam nad úplne inými vecami a učivo prepočujem a potom si to všetko musím sama doberať / a potom si to doma prečítam a dá sa povedať, že to viem.
    A inak, vôbec sa podľa mňa nemáš za čo ospravedlňovať ! Píšeš vtedy keď máš čas a keď sa ti naozaj chce. Ja by som pravdaže chcela od teba článok každý deň, ale to sa predsa nedá! Škola má byť proste na prvom mieste. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mňa doslova ničí, keď vidím tie dátumy, kedy som naposledy pridala posledný článok, ale momentálne nemám čas si sadnúť a pustiť sa do písania čohokoľvek, keďže v jednom kuse iba ideme a ideme, učím sa skoro celé víkendy a nemám na nič čas :D
      Ale ďakujem, je fajn vedieť, že ma za to ľudia ne-nenávidia, keďže mi celkom stačí, že sa za to nenávidím ja :D

      Odstrániť
  7. Síce mi chýbajú tvoje pravidelné príspevky a celkovo aj ty samotná - nebudem tu do teba hučať za to, že tu nie si 24 hodín denne, veď každý máme povinnosti. Viac ma teší, že si vychutnávaš aj tú trošku voľného času. So školou je to niečo iné - nechápem ľudí, ktorý sa jej dokážu toľko veľa venovať, aj keď to nikdy nie je na škodu. Nemôžu vás tam predsa ale toľko vyžierať nie ? Nech vám dajú viac voľna.
    O maratóne mi rozprávala moja spolubývajúca, bol tam jej brácho a jej otec, a ona ich tam bola tak troška podporiť, pri štarte, no :D Títo ľudia majú môj obdiv, keď si predstavím, že ja sťažka dobehnem to jedno koliečko okolo parku na štadióne pri internáte -_- :D
    Bebs, snáď vám dajú konečne v škole trošku voľna. Do tej doby sa drž :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Normálne by som sa ani ja škole toľko nevenovala, ale zväčša ide o domáce úlohy, ktorými nás doslova bombardujú a rôzne texty, ktoré musíme spoznámkovať, a to sa - bohužiaľ - nedá len tak odignorovať, keďže dosť často to sú úlohy, za ktoré nedostávame známky, ale keď ich niekto nemá, tak hneď má päťku :D A tie mi teda určite netreba a i keď sa mi absolútne nechce čítať niekoľkostranové učivá a mutáciách, prvej Československej republike alebo články z nemčiny, nemám na výber :D
      Mne stačia tie kolieska okolo Torysy s Bohušom, takže i ja som dosť obdivovala tých ľudí :D

      Odstrániť

Latest Instagrams

© A STYLISH BEE. Design by FCD.